Kde bolo – tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi bankami si v pokoji hovelo pekné horské jazero, kde vetrík čeril hladinu vody a Rusi čerili hladinu vodky. Problémy v jazere boli snáď len so smeťami, ktoré tam zvery nahádzali, počnúc papierikom od Hašlerky končiac hrdzavou Tatramatkou.
Jedného dňa do týchto pokojných vôd vplávala tlupa Žralokov, aby si tu usporiadali športový deň. Žraloci si osedlali svoje m(h)orské koníky a preháňali sa po jazere, vystavujúc na obdiv svoje ostré úsmevy. Veľké ryby mali dovolené obdivovať Žralokov zblízka, avšak malé rybky si mohli športový deň pozrieť len z diaľky. Mnohé malé ryby boli pobúrené arogantnosťou Žralokov, akou si vzali jazero za svoje teritórium. Ale čo im iné ostávalo ako len vypúšťať prázdne bubliny do vzduchu?!
Uplynul rok a Žraloci sa chystali opäť prevetrať m(h)orské koníky, aby mohli všetkým malým rybám ukázať, kto tu má najostrejšie zuby. Ale zrazu sa niečo zmenilo. Z lesa, v ktorom ešte rastú stromy (teda nie z vysokotatranského) sa vynoril Vlk a zahryzol sa Žralokom do zad… do plutiev. Žralokom tentoraz zacvakli zuby naprázdno. Aspoň zatiaľ…
Sledujem túto rozprávku a ani sám neviem, ako dopadne spor Vlk kontra Žraloci. Úprimne povedané, Vlkovi nedávam veľké šance, keďže všetci plávame v žraločích vodách. Možno si Žraloci presadia svoj športový deň v inom termíne. A spomínané jazero sa prípadne premenuje na Štrbavé pleso, pretože v tomto spore niekto bude mať štrbavý chrup. Hádajte, kto to bude? Vlk alebo Žraloci?