Svedkami sme denno-denne,
ako lásku čas ubíja.
Z citov zrazu sú len tiene,
z hrude trčia sťa kopija.
Dve hrdličky nôtia spolu.
Aká je to nežná krása!
Rokmi vidno pravdu holú.
Čas s citmi ľudí len hrá sa.
Je to smutné, tak to býva,
lásky nežné hrkútanie
do kukly sa časom skrýva.
Mení sa na hrkotanie…