Mám na krku výpalníkov…

25. marca 2010, Lasky, Zo života

/a mám im vari agresívne odporovať a nedávať im, čo pýtajú?!/

Priznám sa, mám obavy. Vyhorím, nevyhorím? A čo bude s deťmi? Neutrpia zranenia? Máta mi to hlavou, ale zatiaľ nechávam udalosti plynúť svojou cestou. Nechcem sa do toho agresívne zamiešavať, netuším, aké by to mohlo mať následky.

A tak len ostro sledujem kroky výpalníkov, ktorých mám na krku. Sú fakt nenásytní. Stále chcú nové a nové šušťavé papieriky. Schmatnú svoj lup a zmiznú von. Kým si užívajú slniečka a míňajú svoj lup, je pokoj. Ale ja viem, že sa zas a zas vrátia. Čo ich zastaví? Vari až sneh?!

Výpalníci sa práve náramne bavia na tom, že „chcú byť županmi“. Čo im je na tom smiešne?! Byť županom znamená mať určitú moc. Jasné, že mnohí chcú byť županmi. Ale výpalníkom je to na smiech. Predstavujú si ľudí, ktorí chcú byť kusmi handry visiacimi na vešiaku v kúpeľni. Nuž, každý má hranicu smiešnosti dakde inde. Pre deti je to smiešne. Chichúňajú sa na tom. Chichúňajú sa na novinovom nadpise, ktorý teraz vypaľujú.

Akonáhle slnko preplo na jarný mód a začalo viac hriať, už moje deti trielili pre lupy, nazbierali papiere a vypaľujú písmenká na papieri. Chce to precíznosť a pevnú ruku, ak chcete vypáliť lupou len presne čierne písmenká a nie aj okolitý biely papier. Sledujem ich zábavu, dohliadam na požiarno-bezpečnostné predpisy, veď som sa už v práci nahasil dosť, viem, ako na bezpečnosť. Ale keď nechávam deti samé, dávam lupy pod zámok. K peniazom. To snáď nerobí nikto. A či si niekto schováva a zamyká lupy? Nie lupy ako kradnuté veci. Lupy ako zväčšovacie sklá. Aby sme si ujasnili pojmy. Viem si predstaviť, že kradnuté lupy sa schovávajú a zamykajú. Aby zlodeja neokradol iný zlodej alebo nebodaj policajti. Ale poznáte niekoho, kto musí zamykať lupy, zväčšovacie lupy, keď odchádza z domu?! Tak ste ho práve spoznali.

Mám doma na krku výpalníkov, ktorí môžu byť nebezpeční. Baví ich očierňovať a nechávať za sebou vypálené miestalupa – na papieri. Nebudem im kaziť radosť. Hasiaci prístroj je poruke, pálenie prebieha na nehorľavom mieste a tak môže zábava pokračovať. Asi až do neskorých jesenných mesiacov, keď slnko zasa stratí svoju silu. Dovtedy mi držte palce – na páke hasiaceho prístroja… (-: